Za mlada a teraz.....

Zdroj: EMMA/ Danka Vilhanová

Júlia, (41 ) asistentka v svadobnom salóne, Limbach

Ak vám niekto obézny hovorí, že mu jeho kilá neprekážajú, klame. Aj ja som si to iba nahovárala.

Odmalička som bola poriadna guľka. Vždy mi chutilo jesť, takže v ôsmej triede si ma nechala zavolať lekárka a povedala mi, že musím schudnúť. Vážila som vyše osemdesiat kíl. Ani sa nečudujem, že ma v škole volali Tučko. Lenže neskôr mi to už jedno nebolo. Chcela som sa páčiť chalanom a strašne som závidela mojej štíhlej kamarátke, že ju chcú a mňa nie. Vlastne ani neviem, ako je možné, že som si s mojou váhou vôbec našla manžela. Po dvoch tehotenstvách som pribrala ešte viac a v tridsiatke som vážila stovku.

Samozrejme, že som skúšala všetky možné diéty, lenže keď kilá odchádzali príliš pomaly, od zlosti som sa vrhla na chladničku. Nenávidela som tie faldy tuku okolo tela, krk zrastený s hlavou, tri brady a obrovské prsia. Do zrkadla som sa radšej ani nepozerala. Načo? Aby som tam videla tlstú veľrybu v neforemnom čiernom vreci, pretože so svoju váhou som si na seba nemohla kúpiť žiadne pekné oblečenie? Ak vám niekto tučný hovorí, že jeho kilá neprekážajú, klame.

Aj ja som si to nahovárala, lebo v skutočnosti som veľmi chcela byt štíhla. A keď som sa raz postavila na váhu, ktorá ukázala číslo 132, niečo sa vo mne zlomilo. Pochopila som, že potrebujem pomoc a musím začať chudnúť s odborníkmi. Tisíckrát som sa chcela vzdať, stálo ma veľa potu aj síl, aby som si odriekla pizzu alebo grilovanú klobásu, ale vydržala som. Za dva roky zo mňa odišlo šesťdesiatdva kíl. Váhu si stále udržiavam tak, že trikrát týždenne cvičím a dávam si pozor na to, čo jem.

Je mi síce trochu ľúto, že som svoju mladosť prežila ako tučná veľryba a najradšej by som vyhodila všetky staré fotky, ale konečne som sa začala mať rada. Dnes sa cítim pekná, konečne som sebavedomá, môžem si kúpiť moderné oblečenie a už nikdy nedovolím, aby som zase pribrala. Lebo byť štíhlou ženou je úžasné.