Môj boj samej so sebou: napísala Slávka

Volam sa Slavka a mam 27 rokov. Priberať som začala v prvej tride na zakladnej skole ked som zacala mat velky apetit a zacala som si davat dvojite porcie jedal.. Mali sme doma vzdy dostatok sladkosti ktore som si dopriala denodenne a zabijackove speciality bolo u nas tiez velmi normalne. Vo svojich sedemnastich rokoch som dosiahla 86 kil a pokladala som sa za vykrmene prasa. Svojou nadvahou som velmi trpela a preto som zacala drasticku dietu ktora spocivala v konzumovani jedneho jablka denne a ryzi , adenodenna pohybova aktivita bola pat kilometrov beh a pat kilometrov bicyklovanie. Za pol roka som sa dostala na vahu 68 a pohladom do zrkadla som bola spokojna. s fyzickym stavom ale rozhodne menej. Boleli ma klby. , mala som zavraty , nemala som cyklus, a vylucovanie bolo u mna raz za tyzden a to bolestive. A naalda ? skoro vzdy pod bod mrazu. Bola som velmi podrazdena , vyvarala som vtedy pre celu nasu rodinu ktoru tvorili mama, otec a so mnou dokopy pat deti. Pol roka som pripravovala pre nich jedlo ktoreho som sa ja ani nedotkla, bolo to hrozne iritujuce. Na zaklade zdravotnych problemov som navsticila gynekologicku, hlavne kvoli cyklu , a tam mi povedali jednoznacne- nechudnut dalej ! Od tej doby som sa zacala straovat tak ako predtym , cize vsetko co mi prislo pod roku plus sladkosti. Ako si len pamatam tie blazene vecere pri seriali ked som si dala hned po sebe dva sacky chipsov- extra pikantnych. Jedlo bolo mojim potesenim. Potom som otehotnela a na zaciatku tehotenstva v lete som jedla denodenne celu jednu vienettu pred polnocou . Jedla som a jedla, a mala uz sto kil. Po porode som dojcila, bola doma a pamatam si ako sa vtedy dostal druh milky karamelovej na trh. Ja som mala pre nu slabost. Zjedla som ich denne tri !!! Potom som sa aj zamestnala a mala som sedave zamestnanie, a jedla som a jedla som, vzdy obrovske porcie jedla, a hlavne casto a cokolvek mi len prislo na um. Az tak ako zivot plynul, uvedomovala som si svoju prisernu tlstotu , ze to uz nie je len jemna nadvaha s mojich pubertalnych cias, ked 86 kil bolo este celkom akceptovatelnych a dalo sa stym aj nejako vyzerat, obliekat aj fungovat, a pritahovala som aj pozoronost muzov. Nie, uz to bolo obdobie ked som funela, potila sa tak nadmieru az mi z toho bolo zle, a hybala som sa velmi ale velmi nerada. nakupovanie oblecenia bola pre mna obrovska trauma, ale este vacsia bolo kazdodenne obliekanie do roboty na recepciu , kde som bola kazdemu na ociach. Pamatam si , ako ma vzdy nohavice extremne tlacili v pase, pretoze som ich nosial o cilso mensie, kebyze by mi boli totiz v pase dobre, tak nohy by som bola mavala siroke ako dva stany , a to som nechcela. Preto den co den som v robote sediac trpela s nohavicami zarytimi az do criev. Aka to zla retrospektiva !!!! Nadisla zima 2010 a ja som sa postavila u svojej tety na navsteve na vahu. Ta ukazala 107 ! Dodnes sa cudujem , ze tolko vobec odvazila ! 107 !? Boze, ja neverim ! odohravalo sa mi v hlave. Ano vidim v zrkadle ze som tlsta a vidim to obrovske brucho a vsade to sadlo aj hlavu mam velku vidim aj dvojitu bradu ale 107 ??? To snad nie !! Nebolo to hned od toho dna , co som zacala chudnut, ale stalo sa to na prelome rokov 2010 a 2011. Vsetko sa to tej imy zacalo. Bala som sa velmi aj zacat. Ale zacalas om a povedala som si sama pre seba velmi dolezite veci. Po 1 . nebudem hladovat a po 2. nechcem aby to islo rychlo. Myslim ze som si ani nemohla urcit lepsie pravidla. Bala som sa nejest, hladovat alebo drzat nejaku konkretnu dietu. To som nespravila. Povedala som si , ze nebudem ani ratat ziadne kalorie ale ze schudnem podla seba , podla svojej vlastnej metody , tak ako ma telo psti. A tak som sa zacala stravovat tak, ako sa podla mna stravuje jeden normalny stihly clovek . Zacala som jest jednu porciu z jedal, teda prestala som sa prezierat. prestalas som pit sladke malinovky a pila som iba vodu , najprv sytenu pretoze mi chutila viac ale potom zasadne uz iba nesytenu vodu, cistu z vosovodu alebo mineralnu nesztenu kupenu . Kavu som pila vzdy bez cuskru s tym som nemala problem, naucila som sa nesladit caj. Vylucila som vsetky sladkosti , dala som si iba obcas. Vobec som sa nehybala lebo vtedy som este nemala kedy ,. Chodila som do roboty a amala som malu dcerku , s ktorou som po skolke stale musela byt doma. Takto zo mna za jeden rok ubudlo 25 kilogramov a vtedy som zacala intenzivne bicyklovta. Moja vaha sa uz rok drzi na 82 kilogramoch. Stravu som zmenila pretoze som vylucila vsetko vysmazane, fast foody , tucne jedla , sladkosti a salne chipsy a oriesky. Jem zdravo, vzdy ranajkujem , jem pravidelen , jem vela ovocia a zeleniny . Pijem tri litre vody denen. tri krat do tyzdna cvicim ,Mam 82 kil a moj zivot sa zmenil. Mam radost z pohybu. Chdoim na indoor cycling a plavem , obcas doma cvicim z dvd Julky Raslovej, mimochodom, velmi dobre cvicenei, aj cinky som si kupila. Moja vaha sa nehne uz teraz dolu napriek omu ze sa snazim , z mojho tela ale ubudlo uz dostatok vahy a potrebuje sa zregenerovat. mam niekolkokrat precitanu Julkinu knihu , mam aj jej dalsiu s receptamia takisto aj Diar, velmi pekne ilustrovana kniha a rada ju citam. Julkin pribeh je fascinujuci. Zacat chudnut v jej stadiu bolo uzasne. Ja ked som mala 107 preplakala som cele noci hovoriac si , ze som mala zacat skor nez som sa dopracovala an tuto uzasne krasnu obeznu vahu , a nechcelo sa mi ani nic urobit, ved to bolo tolko kil !!! Dnes som stastna ! som hrda na seba aj na svoju metodu !Zze som neprestala jest ! Ze som jediac schudla ! Kolkokrat som aj zlyhala , a dalas i nieco sladke. Uz pri samotnom zhreseni som mala vycitky svedomia, nie je to dobry pocit. Ale napokon som vzdy sla dalej, Aj dnes idem dalej. Jem kopec zeleniny, ovocie len doobeda, vyberam si potraviny , nejem tucne jedla iba chude kuracie a bravcove, jem casto a neprejedam sa , aj napriek tomu ze mi vaha neklesa, neklesam na duchu. Mam velke brucho, ama toho tuku na sebe este vela, ale nehodlam sa vzdat a do elta sa chcem dopracovat na stihlejsiu postavu. To brucho mi brani v tom aby som sa citila uplne dobre !!! Prekaza mi v sede, v lahu ,a aj v obleceni nevyzeram tak, ako by som rada vyzerala . Verte mi, nebolo to lahke schudnut ale bolo to velky boj samej so sebou a vsetkymi nastrahami. Je to boj aj so psychikou. Ale co mi to dalo, je neuveritelne ! Viem sa lahsie obliect, mam super kondicku , nepotim sa ako kon ! Ja som sa potila velmi, to nebolo normalne. Po dlhejdlhej dobe som zistila, ze aj v nohaviciach sa da citi dobre nielen v teplakoch ! Najkrajsi pocit je hlavne v lete, ked musite vacsiu cast svojho tela poodhalit. Ja osm roky v lete nosila dlhe nohavice nikdy nie kratke. To len posledne dve leta. A akyjeze to rozdiel ! Cloveku v kratasoch nie je tak teplo ! Chudi ludia maju tak kvalitnejsi zivot . Len to je to , ze ked tlsty clovek schudne, musi si davat vzdy velky pozor, tak ako ja. Ale je to o zmene zivotneho stylu. Ten treba zmenit a osvojit si ho. riadit sa podla rozumu , zdravo sa stravovat a pohybovat sa. ja som pocas svojho chudnuceho obdobia mala silu po niekolkych rokoch dokonca prestat fajcit. to bol tiez obrovsky to boj. Bala som sa , tak velmi som sa bala ci nepriberiem !!! Bol to ukrutny strach. Chvalabohu, je to rok co nefajcim a situacia je priazniva. Chcem sa este pohnut dopredu. Nechcem byt takato. Verim ze sa mi to splni. Urobim preto vsetko. Chcem vsetky zeny a dievcata povzbudit, ak mate problem s vahou, verte, ze sa to da zdravou cestou vyriesit, a ani velmi nebudete trpiet, hlavne, nebudete hladovat. A to je dolezite, hlad nie ej dobry. Kontaktujte mi ak chcete na mojej mailovej adrese tozzi@post.sk. Julke dakujem za to , ze je, ze so mnou komunikovala neraz o mojich problemoch a dakujem jej za knizky a aj za tuto stranku. Prajem vela trpezlivosti a sil. Slavka